Vydrná je najmenšou obcou Púchovského okresu. V súčasnosti má 345 obyvateľov. Leží
v juhozápadnej časti Javorníkov v blízkosti štátnej cesty 49 z Púchova do Horného Lidča.
Napriek malému počtu obyvateľov je Vydrná pomerne veľká svojou rozlohou. Chotár obce
má celkom 1344 ha, takže rozlohou sa radí na 8. miesto v okrese (z celkového počtu 21
obcí). Po stránke nadmorskej výšky patrí v rámci okresu medzi obce s pomerne značným
výškovým rozdielom (najnižšie miesto obce 350 m n.m., stred obce 390 m n.m., najvyššie
miesto v chotári obce 894 m n.m.). Cez obec preteká potok Petrínovec (Vydrňanka). Prvá
písomná zmienka o obci je z roku 1475, v tomto období patrila lednickému panstvu. Obec
leží v malebnom údolí a má perspektívy, aby v budúcnosti bola viac využívaná v rámci
cestovného ruchu.
Prvým učiteľom vo Vydrnej bol národovec Ľudovít Kubáni, syn slovenského básnika
a prozaika Ľudovíta Kubániho. Vo Vydrnej učil v rokoch 1893-1896, pre šírenie národného
povedomia bol nútený školu opustiť. Do Vydrnej sa ako učiteľ znovu vrátil v roku 1901 a učil
tu do roku 1906. Aj on sám bol spisovateľom a svoju divadelnú hru „Hôrni chlapci“„ tvoril
práve v našej obci.
V našej obci učil i významný buditeľ, národopisný pracovník Ján Geryk. Podľa údajov
v obecnej kronike učil u nás v rokoch 1916-1919. Neskôr pôsobil i ako riaditeľ Slovenského
národného múzea v Martine.
Budova školy bola postavená v roku 1891. Škola vo Vydrnej zanikla pri integrácií
malotriednych škôl v roku 1978. V roku 1999 bola starostlivosťou evanjelickej cirkvi v Záriečí
zrekonštruovaná a odvtedy v jej priestoroch pôsobí vnútromisijné stredisko evanjelickej cirkvi
ausburgského vyznanania „Nádej“.
V obci je postavený kultúrny dom, ktorý je využívaný na spoločenské a iné akcie, detské
ihrisko, reštauračné zariadenie u Koníka, ktoré sa využíva na spoločenské a rodinné akcie.
Vzhľadom k tomu, že prevažnú časť chotára tvoria lesy je tu možnosť pešej turistiky,
poľovníctva, cykloturistiky a hubárčenia.